Štiepenie plazmidovej DNA pomocou iónov Nd3+

Varování

Publikace nespadá pod Ústav výpočetní techniky, ale pod Přírodovědeckou fakultu. Oficiální stránka publikace je na webu muni.cz.
Autoři

ZOVČÁKOVÁ Monika ŠPANOVÁ Alena PANTŮČEK Roman DOŠKAŘ Jiří RITTICH Bohuslav

Rok publikování 2011
Druh Článek ve sborníku
Konference XV. Setkání biochemiků a molekulárních biologů: Sborník příspěvků
Fakulta / Pracoviště MU

Přírodovědecká fakulta

Citace
Obor Mikrobiologie, virologie
Popis V poslednej dobe sa zvýšil záujem v navrhovaní malých kovových komplexov, ktoré sú schopné katalytickej hydrolýzy deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) a ribonukleovej kyseliny (RNA) .[1] Väčšina známych syntetických katalyzátorov pre DNA hydrolýzu sú kovové ióny a ich komplexy. Predovšetkým lanthanoidy sú známe ako výborné katalyzátory k štiepeniu DNA. Hydrolyzujú fosfodiesterové väzby na jednoduché estery fosfátu, oligonukleotidy, RNA a jednoreťazcovú DNA.[2] Hoci je známe množstvo prirodzene pôsobiacich hydroláz, vývoj syntetických nukleáz by mal veľký úžitok a význam. [1,3] Možno najväčší význam syntetických hydroláz by bolo ich použitie ako artificiálne reštrikčné enzýmy.[4,5] Je možné ich využiť i k linearizácii plazmidov [2], ktoré sa vyskytujú v klinicky významných kmeňoch baktérií vzhľadom k premenlivosti ich genómu. Cieľom práce bolo štiepenie plazmidovej DNA pUC19 (kontrola) a plazmidovej DNA izolovanej z kmeňov Staphylococcus aureus P2, Staphylococcus aureus P9, Staphylococcus aureus P12, Staphylococcus aureus P23 a Staphylococcus aureus PO7/235 pomocou iónov Nd3+. Štiepenie plazmidovej DNA prebiehalo pri 63 C a reakčný čas bol v rozmedzí 0 - 4 hodín. Reakcia bola zastavená prídavkom 0,5M EDTA. Naštiepená plazmidová DNA bola detekovaná pomocou agarózovej gélovej elektroforézy. Optimálna doba štiepenia bola 4 hodiny. U niektorých kmeňov došlo k linearizácii plazmidov iónmi neodýmia. Veľkosti fragmentov linearizovanej formy boli použité k charakterizácii (určeniu veľkosti) neznámych plazmidov, izolovaných z klinických kmeňov Staphylococus aureus. Bolo zistené, že jednotlivé kmene obsahujú 1-3 plazmidy rôznych dĺžok. Použité lanthanoidové ióny Nd3+ sa ukázali byť vhodným prostriedkom k neenzymatickému štiepeniu plazmidovej DNA.
Související projekty:

Používáte starou verzi internetového prohlížeče. Doporučujeme aktualizovat Váš prohlížeč na nejnovější verzi.

Další info